Bratislava 6. septembra (TASR) Medzinrodn Festival humoru asatiry Kremnick gagy vKremnici m za sebou jubilejn 35. ronk. Op vydaren aspen. Pvodne regionlna prehliadka amatrskych sborov sa rozrstla do dnes jednho znajvch anajstarch kultrnych podujat na Slovensku.
Jednm ztrojice zakladateov aduou festivalu je Jn Fakla (1960). Vdy dobre naladen sympak chcel pvodne stava mosty, nakoniec sa vak vydal na umeleck drhu. Uprostred Kremnickch vrchov vytvoril festival, ktorho meno azvuk u dvno prekonal hranice Slovenska. Poas troch dn vzvere augusta sa on a jeho tm musel postara otri stovky inkujcich zo Slovenska azahraniia. Apri tom si ete naiel aj as na rozhovor pre TASR.
-Ak dovolte, pozrieme do vho osobnho spisu. Rodn mesto i miesto?-
Narodil som sa vBanskej Bystrici, vRadvani, psal sa rok 1960. Tam sme bvali 12 rokov, na Sldkoviovej fare. Potom som priiel na faru do Kremnice. Tu som objavil jedno krsne mesto.
-Tu zaal v zujem odivadlo?-
no, na gymnziu, kde som aj zmaturoval, som naiel divadielko malch javiskovch foriem, ktor robilo humor asatiru, amne sa to vemi pilo.
-Ale iba pri tom neostalo?-
Neostalo, neskr som sa stal jeho vedcim. Vase zkladnej vojenskej sluby, ke ma povolala eskoslovensk udov armda, som musel nastpi na dvojron vojensk slubu vSeredi. Tu mi chbalo nae divadlo, tak som napsal scenr ohusiach, oggan aprvom slovenskom gagu. Skolegami zDivadielka vpodzem som na diaku zorganizoval festival, presne povedan nult ronk Festivalu humoru asatiry Slovensk gagy.
-Ako tudent ste mali bliie kmatematike afyzike alebo skr khumanitnm predmetom?-
To je zaujmav. Spoiatku som bol orientovan technicky, mal som vemi dobr vsledky vmatematike, chcel som by pvodne stavbr astava mosty. Neskr ma to divadlo pohltilo tak, e u som nad tm neuvaoval. Kee ma na Vysok kolu mzickch umen na prvkrt neprijali, bol som chvu aj na strojarine, ale to ma nebavilo. Nakoniec som vytudoval vPrahe divadeln fakultu Akadmie mzickch umen.
-Take ste umelcom?-
Tak na polovicu. Bol to tak manarsko-umeleck smer. U vtej dobe ns vPrahe pripravovali na pozcie umeleckch fov ariaditeov divadiel vodbore organizcia ariaden divadiel akultrnych zariaden.
-Kedy ste vsebe objavili umeleck vlohy?-
Myslm si, e to bolo hlavne vdobe tdia na gymnziu atesne po om, ke sme si psali scenre akedy som potom dostal aj nejak ceny za texty na saiach malch javiskovch foriem. Vnaom divadle som aj hral, aj reroval. Dnes mi najlepie vyhovuje pozcia dramaturga, kde sa mem rozhodova na zklade toho, o vidm, alebo mem dramaturgova texty, ktor ma bavia. Take lovek sa nakoniec aj tak vyprofiluje.
-o vetko potrebujete okrem odvahy nato, aby ste vytvorili tak vek festival?-
Predovetkm vea energie anenavnosti. s za cieom aj napriek prekkam, ohovraniu, pokrytectvu apodrazom. U na zaiatku, ete ako mlad chalan, som si stanovil heslo: Nenecha sa znechuti! To plat asprevdza ma cel ivot. A,samozrejme, treba ma okolo seba ochotnch, prajnch azodpovednch ud. Aneb sa snimi dosiahnu pozitvny vsledok, ktorm je aj n festival.
-Na zaiatku celej histrie bolo Kremnick divadlo vpodzem ajeho ambicizni lenovia, ktor mali svoju batu vklube Labyrint?-
no, tu sa zrodili Gagy, ato aj vaka lenom klubu, ktor nm dlh roky nezitne, niektor aj so svojimi u dospelmi demi, pomhaj a dodnes. Prv debaty omonosti zaloenia vlastnho festivalu sme mali u vroku 1979 s naouexternou dramaturgikou Vandou Facunovou amojimi autorskmi ahereckmi kolegami Romanom Vykysalm aTnom Brkom. Vtedy sme vLabyrinte pripravili aj veer humoru pod nzvom Une grande mixture pour flecit. Je paradoxom, e prve na vojne vSeredi som vymyslel nzov Slovensk gagy icel predstavenie ovzniku slovenskho gagu aodtia aj zaal organizova festival.
-Prv, ale aj nult ronk festivalu sa uskutonil 13. 15. novembra 1981 vklube Labyrint. Vystpili ste skabaretom Non Teatro Buffo alebo Sga gagu slovenskho. To sa udialo ete pod nzvom Slovensk gagy. Ak bol prv ohlas divkov ahlavne radov?-
Ohlas bol obrovsk, klub praskal vo vkoch, tlaiaci divci nm aj vyvalili dvere. Pochopili sme, e festival humoru asatiry je nielen iadanou spoloenskou objednvkou, ale najm akmsi ostrovekom slobody vase postnormalizcie. Miestne rady anajm organizcie KSS (Komunistickej strany Slovenska) sa vak takej popularity zakli. Nasadili do organizanho vboru svojich funkcionrov, ktor ho zaali marginalizova, niekedy a decimova.
-Po nultom ste skoili hne do druhho ronka. Bolo potrebn vea presviedania radov, aby akciu povolili?-
Druh ronk bol u aj vexteriroch mesta. Urobili sme tak promo avzdobu, ak vtedy nebola ani na oslavch 1. mja. Sdruhovia z Okresnho vboru KSS si nali zmienku, aby ho zakzali. Vraj pouvame ppesk lt, hoci pltno, ktor sme horko-ako zohnali, bolo oranovo-lt atransparenty npismi Slovensk gagy nemali svatiknskou ltou ni spolon. Nakoniec ns obvinili, e pripravujeme druh 68. rok, mysleli si asi, e ztoho vznikne (kontra)revolcia.
-Festival zanal ako prehliadka amatrskych sborov. Ako dolo kpostupnmu rozreniu oprofesionlne sbory, potom ohudobn, poulin produkcie i vstavy karikaturistov?-
U na prv ronky sme pozvali ako host aj profesionlov. Prvmi boli Viktor Kubal, Milan Vavro, Mikul Sliacky, Tom Janovic, Ivan Popovi, Jaro Filip, Milan Markovi aal. Vina znich prila bez nroku na honorr, no mnoh, vtedy znmi herci ho u ptali amy sme na nich nemali peniaze. Tak sme vdy tpli, i po prsube naozaj prdu. Festival sme od zaiatku obohacovali okarikatry, hudbu, pantommu avymali rzne happeningy na ulice anmestia. Skuton profesionalizcia festivalu vak nastala a od rokov 2004 – 2005, ke sme sa rozhodli, e budeme vetkch umelcov i spolupracovnkov zazmluvova, aby sme divkom stopercentne dodrali to, o im vprograme subujeme.
-Ste hlavnm organiztorom aj hlavnm dramaturgom. Ako vyberte umelcov na festival?- Oslovujete ich vy alebo sa vm u hlsia aponkaj sami, ak je to pomer?-
Hlavnm kritriom dramaturgie je okrem humoru alebo satiry originlnos a kvalita diela alebo umeleckho vkonu. Nm sa vsasnosti u hlsia desiatky slovenskch, eskch izahraninch produkci. Posielaj nm svoje ponuky atrailery, mnoh musme aj odmieta. Tie najlepie vyhadvame osobnou asou na domcich izahraninch festivaloch. pikov dojednvame aj viac rokov dopredu, kee ich kalendr je pln svetovch miest. Stva sa u pravidlom, e headlineri festivalu prdu knm a z Londna, Avignonu, Edinburghu alebo inch medzinrodnch a svetovch festivalov.
-Chvla azvuk festivalu u dvno prekroili hranice Slovenska. Odkia najalej prili umelci na festival?-
Umelcov pozvame zcelej Eurpy. VKremnici vak u boli aj pikov klauni zNew Yorku (Hilary Chaplain), Izraela (divadl islisti) aNovho Zlandu (Fraser Hooper).
-Nestalo sa vm vpriebehu tch viac ako 30 rokov, e ste dostali nvrhy, aby ste festival presahovali do vieho mesta?-
no, to by vak zmenilo jeho tvr i atmosfru. Kremnica so svojimi nmestiami, ulikami, ndvoriami a historickou architektrou je idelna na festival komornho charakteru, ktor pojme okolo 10.000 nvtevnkov at ho spolu sobyvatemi mesta ctia na kadom kroku. Nemme ambciu zKremnickch gagov urobi megafestival, hoci viac finannej podpory by si zaslil, aby sme mohli skvalitni sluby aponknu viac programov aj pre socilne slabch nvtevnkov.
-o pre vs osobne dnes Kremnick gagy znamenaj?-
Takmer cel ivot. Pripravoval som ho prvch 11 rokov, potom som mal 12-ron prestvku ateraz u tie ahm 12 rokov.
-U niekoko rokov uzatvra festival Radoinsk naivn divadlo.-
no, zver patr im, toti tu hraj u dlh roky actia sa tu ako doma. Amy ich u povaujeme za svojich, tak im dvame stabiln miesto. Ich produkcia je stle kvalitn, aj predstavenie Slva, sktorm tu prili tohto roku, je vekou poctou klaunovi ammovi zry nemho filmu Busterovi Keatonovi.Pn tepka so sborom to urobili bravrne.
-Na festivale sa predstavilo aj Bratislavsk bbkov divadlo shrou pre deti Prstom po mape. Pod scenrom tejto hry je podpsan Jn Fakla.-
no, som to ja. Prvkrt vivote som spolu sJankou Mikitkovou, reisrkou tohto predstavenia, pripravil scenr pre mal detiky. Bola to vemi cenn sksenos, pretoe naozaj nie je jednoduch napsa ho tak, aby deti dobre porozumeli mylienke. Ale na druhej strane mm sksenos, e dnen deti s vemi chytr. U mal drobci odtaj veci, ktor naa genercia nemala ancu pochopi. Preto sme museli posun prah vnmania omnoho skr. Tem sa, e zaberali aj na humor.
-Prv inscencia na nultom ronku vroku 1981 bol v scenr. Na 35. ronku je tie v scenr. Ao medzi tm?-
Medzitm sme vyrobili vea inscenci aj snam divadlom, alebo aj pre in divadl. Netvorm pravidelne, ale vdy, ke som mal trocha viac asu, snail som sa nieo napsa. Mnoh manari aorganiztori festivalu to poznaj, e ke lovek nieo organizuje, ten as anajm koncentrcia na umeleck atvoriv innos je ovea aia. Takto festival pohlt loveka vlastne na cel rok. Rd vak tvorm a spolupracujem smladmi umi, um sa od nich adfam, e aj oni trochu odo ma.
-Vieme poveda, koko trv samotn prprava takho vekho podujatia, akm s Kremnick gagy?-
Ak by som to mal zhusti aspota, tak osem mesiacov trv prprava zmojej strany, tyri mesiace s trocha vonejie, kde sa nadvzuje komunikcia, sleduj sa produkcie, ale rozpracovan s veci poas celho roka.
-Na zver sa ete raz pozrieme do vho skromia. Spolupracovnci zvho okolia hovoria, e ste astnm otcom troch dcr.-
no, mm tri krsne dcry. Vetky vyrstli na Kremnickch gagoch,poznaj vKremnici kad dladicu, stle sem chodia. Najstaria je Kristnka, stredn Anika anajmladia Kornlia, ktor ete tuduje architektru. T aj dobre fotografuje, take mm pre n festival zbery zprvej ruky. U s to dospel dievat, vetky tri bvaj vPrahe aja som spokojn, e s vmeste, vktorom som tudoval aktor mm tie vemi rd.
-o robte, ke nepracujete na Gagoch?-
Rd cestujem a navtevujem zaujmav mest afestivaly vEurpe, ale aj vokol esku, Maarsku, Posku. Naposledy som bol na svetovom festivale vEdinburghu. To bol naozaj siln zitok. Naraz tam, ani neviem na kokch scnach, fungovali stovky umelcov. Mesto, ktor m asi 500.000 obyvateov, navtvi za tri tdne asi a dva miliny ud. Festivalu tam venuj tak pozornos afinanci zo strany vldy a mesta, e na otvorenie i slvnostn pardy prde aj samotn britsk krovn. Scny apdi s v uliciach, parkoch, divadlch, ba aj vkostoloch, hlavn tb sdli vkatedrle. Tohto roku tam bola hlavnm hosom JulietteBinoche, ktor hrala Antigonu. Videli sme vetko mon, od klaunid, cez pantommu, burlesku a po nov cirkus amnostvo poulinch umelcov. Napriek vekosti mesta asn atmosfra, obrovsk kultrna ponuka, perfektn organizcia sluieb, nesmierne vea milch, usmievavch aochotnch ud. Aporiadok.
-Take elegantn zitok?-
S tam skoncentrovan pikov veci zcelho sveta, t obrovsk ponuku si tu ani nedokeme predstavi. Bol by som rd, keby sa raz aj Gagy priblili ktomuto festivalu. Samozrejme, nie vekosou, lebo Edinburgh je obrovsk mesto, ale pozornosou a tedrosou ttu alebo radov. Tak, aby sme neboli odkzan na kad euro od sponzorov.
-Mte svoje obben prslovie, porekadlo, ktor si vkolobehu dn obas pripomeniete?-
Ja mm obben citt Jula Satinskho, ktor povedal u dvno apri zaiatkoch Gagov som si ho napsal do svojej kniky: Humor je svetonzor. To naozaj plat. Humor vKremnici je n svetonzor.